Dnes ma moje žabky, teda moje malé dcérky, zase okabátili. Dozvedela som sa totiž, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá, a že tá istá veta v detskom a dospeláckom svete može mať úplne iný význam, ale všetko je to hlavne o uhle pohĺadu.
Ako si tak sedíme na terase, hráme sa, teda ja dávam hlavne pozor, aby niektoré dieťa nezjedlo bak zo zeme (ako vieme bak má podoby rozne a hrozné, od odhodenej chrumky po cudzom dieťati až po špaky z nedofajčených cigariet, bue!), aby nezostalo zaseknuté na preliezke dole hlavou volajúc "mamíííí, nemožem zísť doleeee", aby nevybehlo na cestu, aby nepadlo do jarčeka nevinne sa vinúceho popri chodníčku plného blata zmiešaného s vodou, a pod...tak moje deti ukoristili zapichovacie ozdoby na drevennej špajly, ktoré sa používajú na ozdobu zmrzlinových pohárov a na konci majú lesklé farebné lamely, no predovšetkým je na nich doležité to, že kto ich vlastní, akoby diamant nosil v ruke.
Z nenazdajky dobehol pes od susedov, aby som ho neurazila, dobehol Badík, veľmi dobrosrdečný s typicky psím pohľadom a dievčatá ho hladili a hrali sa s ním, aj mu poukazovali zapichovacie ozdoby, ako sa krásne trepocú a trblietajú na slnku, neragujúc na moje upozornenia "nechajte Badíka!" po chvílke nahradené "Krucinál nepichajte do toho psa!", avšak ako to často býva, zbytočne.
Ako si tak sedíme na terase, hráme sa, teda ja dávam hlavne pozor, aby niektoré dieťa nezjedlo bak zo zeme (ako vieme bak má podoby rozne a hrozné, od odhodenej chrumky po cudzom dieťati až po špaky z nedofajčených cigariet, bue!), aby nezostalo zaseknuté na preliezke dole hlavou volajúc "mamíííí, nemožem zísť doleeee", aby nevybehlo na cestu, aby nepadlo do jarčeka nevinne sa vinúceho popri chodníčku plného blata zmiešaného s vodou, a pod...tak moje deti ukoristili zapichovacie ozdoby na drevennej špajly, ktoré sa používajú na ozdobu zmrzlinových pohárov a na konci majú lesklé farebné lamely, no predovšetkým je na nich doležité to, že kto ich vlastní, akoby diamant nosil v ruke.
Z nenazdajky dobehol pes od susedov, aby som ho neurazila, dobehol Badík, veľmi dobrosrdečný s typicky psím pohľadom a dievčatá ho hladili a hrali sa s ním, aj mu poukazovali zapichovacie ozdoby, ako sa krásne trepocú a trblietajú na slnku, neragujúc na moje upozornenia "nechajte Badíka!" po chvílke nahradené "Krucinál nepichajte do toho psa!", avšak ako to často býva, zbytočne.
Nuž vybehla som pre zmrzlinu, našu obľúbenú, v pohároch. Ani som sa nezobzerala a dievčatá síce narýchlo, ale o to s vačšou kreativitou vyzdobili svoje poháre tou spomínanou lametovou nádherou, no moje oko nebolo dlho potešené, pretože som si v mikrosekunde spomenula, že veď prebohááá, čo robili moje žabky s týmito zapichovacími ozdobami pred malou chvíľkou?? "Nieeee!" pauza. "To čo máte v tej zmrzline!?" zvrieskla som, hoc bolo pomerne neskoro. Moje žabky hrdé na svoje výtvory a s kľudom angličana odpovedali "pekné, co?!" Ale predsa som sa trošku zadivila "Veď ste s tým pred chvíľou pichali do Badíka!" Dievčatá sa na seba nechápavo pozreli "Nieeeee, my sme ho nepichali, my sme ho šteklili!"
Ahaaaa, tak to som kľudná!
Komentáre
Zverejnenie komentára